Choď na obsah Choď na menu
 


Canisterapia

22. 2. 2009
 
Canisterapia
 
Canis = lat. pes.

Terapia = (z gréc. therapeia - ošetrovanie, liečenie) činnosť zameraná na ozdravenie, alebo aspoň zmiernenie ochorenia chorého organizmu. A keďže každá choroba spôsobuje napätie v prostredí a vo vzťahoch okolo chorého, na odstránenie porušenej rovnováhy medzi organizmom a prostredím. Podľa prostriedkov, ktoré sa pri terapii používajú, rozoznávame farmakoterapiu, chirurgickú terapiu, fyzioterapiu, spánkovú terapiu, ergoterapiu, psychoterapiu, socioterapiu...

Canisterapia je novou formou terapie, pri ktorej sa využíva pozitívne pôsobenie psa domáceho (Canis familiaris) na zdravie, čiže (podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie - WHO) na fyzickú, psychickú a sociálnu pohodu človeka.

Uplatňuje sa hlavne ako pomocná psychoterapeutická metóda v situáciách, kde iné metódy nemožno použiť alebo nie sú účinné. Kladie dôraz na riešenie psychologických, citových a sociálno-integračných problémov. Pôsobenie na fyzické zdravie človeka je u canisterapie druhotné, ide skôr o motiváciu k rehabilitácii a povzbudenie imunity prostredníctvom psychiky.

Dá sa delit na:

a) živelnú - klasické držanie psa v domácnosti ako spoločníka a priateľa

Výsledky napríklad u:

Osamelý a osamotene žijúci ľudia
So psom sa necítia osamelo, v staraní sa o psa nachádzajú urcítú životnú úlohu, ľahšie nadväzujú a udržiavajú priateľstvá. Zviera vzbudí v majiteľovi radosť do života, nedovolí mu zamýšlať sa nad starosťami.

Deti, zvlášť deti problémové
Pes sa stane nielen spoločníkom v ich hrách, ale s jeho pomocou sa aj naučia zodpovednosti a ohladuplnosti. Zaháňa pocity osamelosti jedináčikov. Ochotne prijíma emocionálne potreby dieťaťa, hlavne telesný kontakt. U agresívneho dieťaťa sa zlepšuje postoj k okoliu. Hyperaktívne dieťa sa uvolní a ukludní.

Ľudia v stresujúcich podmienkach
Môžu so psom ľahšie "vypnút" a lepšie zvládajú každodenné stresy. Interakcia so zvieratom - dotýkanie i rozprávanie sa, znižuje psychické a fyzické vnímanie stresu človeka.

Osoby s chorobami obehového systému a srdca, s nadmernou hmotnosťou, diabetici...
Vynútený pohyb, nutnosť vychádzok so psom, telesnej aktivity

Starí ľudia
Sú psami povzbudzovaní v telesnej aj duševnej aktivite. Pomáhajú predchádzať pocitom osamelosti, pocitom neužitočnosti a sociálnej izolácii, častých u týchto ľudí. Podporujú ich začlenenie do spoločnosti, uľahčujú nadväzovanie priateľstiev a komunikáciu s okolím. Podnecujú k hrám, aktivite, ale aj uvoľneniu, relaxu.

Depresívne osoby
Rovnako ako osamelým ľuďom pomôže získať späť pohodu a radosť zo života, nájsť životnú úlohu. Pes odvádza pozornosť od starostí, zjednodušuje sociálne kontakty.

b) riadenú - odborník na tento druh terapie buď zaobstará psa a do vzťahu medzi pacient - pes vstupuje, (aspoň istú dobu), alebo využíva vlastného vycvičeného psa pri návštevách chorých.

AAT (Animal-Assisted Therapy ) - psovod aj so psom sú dlhodobo začlenení do liečenia osoby, sú neoddeliteľnou súčasťou terapeutického procesu. Je zameraná len na jednu osobu, alebo viac osôb s tým istým problémom. Vedie ju zdravotnícky profesionál so špeciálnymi odbornými vedomosťami. Používa sa k posilneniu žiadúceho, alebo utlmeniu nežiadúceho chovania (napr. liečenie fóbií, alebo nácvik chôdze). Výsledky sú objektívne pozorovatelné a meratelné.

AAA (Animal-Assisted Activity) - prebieha v podobe návštev pacientov, pes sa venuje viacerým, rôznym osobám. Sú motivačným, výchovným, odpočinkovým a terapeutickým prostriedkom zameraným na zvýšenie kvality života pacienta. Výsledky sa dajú vyjadriť "len" ako radosť, šťastie, spokojnosť.

Výsledky napríklad u:

Pacienti s detskou mozgovou obrnou
Pes sa stáva nielen priateľom, ale aj motiváciou k pohybu a rehabilitácii. Je zdrojom nových podnetov, spestrením života. Odvádza pozornosť od vlastných problémov. Vychováva k zodpovednosti a k empatii.

Starí ľudia, domov dôchodcov
Starší ľudia často trpia depresiami, pocitmi nepotrebnosti, straty motivácie ďalej žiť. Psy prebúdzajú v týchto osobách pozitívne emócie. Sú zmenou v zabehaných kolajách ich života. Umožňujú telesný kontakt. Zlepšuje sa vzájomná komunikácia obyvateľov domova dôchodcov, spoločná radosť uvoľňuje často napäté vzťahy. Pre niektorých je psík zdrojom relaxu, so psom sa maznajú a hladkajú ho. Pre iných zase aktivity: štvornohý terapeut aportuje, behá, nabádza k pohybu, spoločným hrám, prechádzke. Znižuje sa potreba vyžadovania pozornosti od ošetrovateľov. U ľudí trvale podráždených výrazne klesá miera agresivity voči okoliu.

Mentálne postihnutí
Pes udržuje duševne zaostalého človeka v pozornosti dlhšie ako iné objekty, pozoruje a skúma ho. Udržuje ho v aktivite. Dotyky a hladenie uspokojujú potrebu po nežnosti, ktorá je u nich mnohokrát zvýšená. Je výchovným prostriedkom: ako sa správne chovať k zvieratám, neskôr k ľuďom. Zvyšuje samostatnosť a zodpovednosť. Motivuje k rehabilitácii a rozvoju jemnej motoriky (hádzaním loptičky, hladkaním, napodobňovaním činnosti psa...), podnecuje k naháňaniu a skákaniu pri hre a tým k rozvoju motorických schopností. Prispieva k zníženiu osamelosti a uzavretosti, podporuje spontánnosť prejavu. Zvyšuje neverbálne komunikačné schopnosti mentálne retardovanej osoby.

Autisti
Do seba zahĺbeným autistickým deťom aj dospelým pomáha pes obracat ich pozornosť navonok. Vytrháva ich z ich vnútorného psychického sveta. Zmierňuje ich agresivitu voči okoliu. Zlepšuje sa spoločenské chovanie autistickej osoby.

Deti a dospelí v nemocnici
Zvieratá v cudzom prostredí nemocnice predstavujú spojenie s vonkajším svetom. Zmäteným, rozrušeným a depresívnym osobám pomáhajú komunikovat. Sú rozptýlením v nemocničnej rutine, odvádzajú pozornosť od choroby, bolesti. Taktiež fungujú ako výchovný prostriedok.



Terapeutické psy nie sú vodiace psy a sprievodcovia uľahčujúce život nevidomým, nepočujúcim, epileptikom či ľuďom odkázaným na vozíček.

Terapeutický pes dokáže plniť základné povely ako sadni, zostaň, k nohe. Aportuje predmety. Pri dotykoch pacienta, často nie veľmi citlivých, ako aj prudkých pohyboch a náhlych výkrikoch zostáva pokojný a neprejavuje agresivitu. Mal by byť kludný a vyrovnaný, bez akýchkolvek zlých skúseností s ľuďmi (deťmi) aj psami, s ktorými bude neskôr pracovať v skupine. Musí byt ovládateľný a trpezlivý. A to najdôležitejšie: terapeutický pes musí mať rád ľudí, rád sa s nimi zoznamovať a byť k nim priateľský. Ide tu skôr o povahu a výchovu ako o výcvik psa. Už od šteňaťa musí žiť so svojim pánom v domácnosti, v žiadnom prípade v koterci mimo domu, pretože musí mať k majiteľovi vytvorený pevný vzťah.

Terapeutický pes môže chodiť na návštevy jedine so svojím majiteľom (psovodom), nikdy s inou osobou, ktorá psa nepozná tak dôkladne a pes nereaguje adekvátne na jej povely. Súhra psa a človeka musí byt bezchybná.

Terapeutický pes musí mať bezpodmienečne veterinárne potvrdenie o svojom zdraví, platné očkovanie a odčervenie. Mal by byť vždy umytý, s ostrihanými pazúrmi a bez parazitov.

Pre psa je terapeutické sedenie psychicky nárocné, preto musí mať možnosť následného odreagovania sa (dostatok hier, odpočinku, prechádzok). Nemal by pracovať dlhšie ako dvakrát do týždňa po jednej hodine. Musí mať zaručený pokoj pri spaní a kŕmení. Mal by žiť v priateľskom prostredí v harmonickej rodine s jasnými vzťahmi a mať jedného stáleho, dobre známeho pána.